Smrekové drevo: rýchlo schne a iskrí, koľko tepla dá

Smrekové drevo má dve tváre. Na papieri vyzerá dobre: na kilogram dáva viac tepla než buk. V praxi sa mu ale vyhýbajú majitelia otvorených krbov, lebo strieľa iskry, a majitelia kachlí si ho držia ako rýchly začiatok ohňa. Pozrime sa, čo za tým stojí.

Smrek v číslach

V štúdii z TU Zvolen (Nosek, Holubčík, 2016) mal smrek obyčajný v absolútne suchom stave hustotu 428 kg/m³, čo je najmenej z testovaných drevín (dub 719, buk 651, breza 594). Podiel kôry bol 15,55 %. Spaľovacie teplo absolútne suchého smrekového dreva s kôrou vyšlo 20 245 kJ/kg, po vysušení na vzduchu na 16,5 % vlhkosti 16 905 kJ/kg.

Po odpočítaní tepla na odparenie vody to je výhrevnosť približne 15,2 MJ/kg, čiže 4,2 kWh/kg pri vlhkosti 16,5 %. Pri prepočte na 20 % vlhkosť vychádza z absolútne suchého dreva s kôrou 14,6 MJ/kg, teda 4,1 kWh/kg. Ide o prepočty zo zverejnených čísel. V nástroji sa používa 4,1 kWh/kg.

Štúdia dopĺňa všeobecné zistenie: vzducho-suché ihličnaté drevo má priemerne výhrevnosť 15 230 kJ/kg, listnaté 13 559 kJ/kg, teda ihličnaté asi o 10 % viac. Lyčka (TZB-info, 2022) vysvetľuje, prečo: dreviny ihličnanov obsahujú pryskyrice a ich suchá hmota má približne 18,4 MJ/kg, zatiaľ čo listnatá približne 17,6 MJ/kg.

Prekvapenie prichádza pri objeme. Tabuľka TZB-info uvádza, že smrekový prm váži pri vlhkosti 15 % približne 319 kg (plnometer 455 kg), kým bukový 469 kg. Pri vlhkosti 50 % je to 531 kg na prm. Tabuľka z Pilnice.cz, ktorú cituje arecenze.cz, má pri 25 % vlhkosti pre smrek 5 440 MJ na prm a pre buk 7 320 MJ. Za rovnaké množstvo tepla teda potrebujete zo smreka približne o tretinu viac priestoru (7 320 ÷ 5 440 je 1,35).

Prečo strieľa

Lyčka píše, že ľahké ihličnaté drevo je pórovitejšie a pri rýchlom horení praská a vystreľuje z ohniska žeravé uhlíky. To nie je dobré pre otvorené krby, ani pre ohniská so sklom. Dôsledok pre chatu: v kachliach so zatvorenými dvierkami nie je problém, v otvorenom krbe áno.

Starší opis, ktorý cituje ten istý autor (Purkyně, 1891), to dopĺňa: ihličnaté mäkké dreviny majú veľa smoly, zapaľujú sa ľahko, ale rýchlo vyhoria a dymia, čím usadzujú sadze. Je to opis z 19. storočia, no sedí na to, čo hovorí Lyčka o rýchlom a živelnom horení.

Mýtus o popole

Často sa tvrdí, že smrek robí viac popola. Lyčka to vyvracia: základný obsah popolovín je u bežných drevín veľmi podobný. Štúdia zo Zvolena meria u ihličnatých drevín 0,33 až 0,35 %, u listnatých 0,39 až 0,71 %, takže smrek má popola skôr menej. Zvyšky na rošte po smreku sú podľa Lyčku odplynené kúsky dreva, ktoré nestihli dohorieť, keď prestala horieť plynná časť. Dajú sa použiť ako drevené uhlie.

U kotlov so šachtou sa to môže prejaviť ako klenbovanie: hrubé kusy odplyneného dreva sa vzpriečia a prestanú sa posúvať k roštu. Lyčka s tým spája najmä zplyňovacie kotly, preto ich výrobcovia ihličnaté drevo často neodporúčajú samotné.

Sušenie: tu smrek vyhráva

Smrek schne rýchlejšie než listnáče. Lyčka uvádza, že rozštiepený smrek skladovaný vonku vyschne na hranicu viazanej vody už do pol roka, neštiepaná krátka guľatina do jedného roka. Tvrdé listnáče schnú približne dvakrát dlhšie. Na inom mieste Lyčka píše, že naštiepaný smrek je vhodný na spaľovanie už po niekoľkých týždňoch sušenia.

Zvolenská štúdia to potvrdzuje v praxi: polienka z jedľového a smrekového dreva sa v prekrytých skládkach sušili od marca do polovice júla, teda 5,5 mesiaca, a dosiahli 16,3 až 16,7 % vlhkosti. Listnáče sa v tej istej štúdii sušili 18 mesiacov. Polienka mali priemer 50 až 70 mm a dĺžku 330 mm, teda boli menšie než bežné polená z lesa.

Kedy smrek áno a kedy nie

Hodí sa na začiatok sezóny, keď listnáče ešte nestihli vyschnúť, a podľa Purkyňu sa ľahko zapaľuje. Dobre funguje aj ako súčasť zmesi drevín pri kotloch. Lyčka odporúča pre kotol mať k dispozícii zmes druhov, ktorú viete prispôsobiť okamžitej potrebe.

Nehodí sa ako jediné palivo, ak máte malý sklad a chata je ďaleko od cesty, lebo za rovnakú energiu zaberie viac miesta. Pre otvorený krb je nevhodný.

Príklad výpočtu

Potrebujete 100 kWh energie z paliva. Pri 4,1 kWh/kg je to 100 ÷ 4,1, čiže približne 24 kg smreka. Pri 319 kg na prm (vlhkosť 15 %) to je okolo 0,08 prm. Pri buku (3,7 kWh/kg, 469 kg na prm) by to bolo približne 27 kg a 0,06 prm. Smrek je teda o niečo ľahší na vynesenie, ale zaberie viac miesta v sklade.

Časté otázky

Je smrek na krbové kachle vhodný?

Ako doplnok áno, hlavne na rozhorenie. Ako jediné palivo je pre kachle bez skla pre iskry problematický, so zatvoreným ohniskom je v poriadku.

Prečo má smrek vyššiu výhrevnosť na kilogram, a predsa ho kupci obchádzajú?

Kupujú sa objemy. V prm je smreka menej energie než buka a horí rýchlejšie, takže treba častejšie prikladať. Aj zvolenská štúdia uvádza, že ľudia uprednostňujú listnáče pre vyššiu hustotu a dlhšie horenie.

Za koľko sa dá vysušiť?

Zvolenská štúdia: 5,5 mesiaca v prekrytých skládkach pri malých polienkach. Lyčka: rozštiepený smrek do pol roka na hranicu viazanej vody.

Mám sa báť dechtu zo smreka?

Dechtuje sa vlhké drevo, nie konkrétny druh. Platí pravidlo pod 20 %.